Ja...Nemŕtvy (2)

2. KAPITOLA - Princ Keleseth Ja... NemŕtvyTak sme sa teda vybrali do Northrendu. Extar zistil čas, kedy prichádza vzducholoď a ja som zatiaľ zbalil všetko potrebné. Vzducholoď nás odviezla na územie, ktoré sa nazýva Howling Fjord. Uvideli sme tam malé mesto príslušníkov Hordy. Prišli sme tam a hneď nás zasypali otázkami typu: „Pomôžete nám?“ „Nechcete si zarobiť?“ „Postarali by ste sa aby...“ a tak ďalej. V tom ku mne prišiel jeden nemŕtvy, ktorý sa predstavil ako Tobias Sarkhoff. Bol to miestny chovateľ netopierov. Bol oblečený v koženej kombinéze, mal rukavice a topánky z hrubej látky. A hrubý opasok s veľkou prackou. Na hlave mal červené laserové okuliare. Bol zhrbený a to málo vlasov, ktoré mal na hlave mal zviazané uzlíkom do malého čierneho pramienku. „Vyzeráš ako niekto, kto netúži po sláve ale skôr po odmene.“ Povedal. „Odhadol si ma správne.“ Odpovedal som s nadšením. „V tom prípade ti radím, aby si sa vybral do Utgard pevnosti. Nájdeš tam upíra menom Princ Keleseth. Nosí róbu vykladanú oranžovými kryštálmi moci. Ak ho porazíš dones mi tu róbu a ja ti ju vylepším tým, že do nej niečo pridám.“ Keď dopovedal, usmial sa kŕčovitým úsmevom. „V čom je háčik?“ spýtal som sa nedôverčivo. „Žiaden háčik. Ty zabiješ toho smrada, ktorý mi vyvraždil celú skupinu a ja sa ti štedro odmením. Nič viac, nič menej.“ „V tom prípade súhlasím.“ Povedal som, no tie reči o vyvraždenej skupine ma zaskočili. „Mimochodom radím ti, aby si si zo sebou zobral aspoň štyroch ľudí.“ Dodal. Absolútne som zabudol na svojho brata, ktorý možno teraz blúdi po meste. Po polhodine som ho uvidel za rohom ako sa rozpráva s mohutným orcom oblečením do ešte mohutnejšieho hnedozeleného brnenia, ktoré ho robilo dvakrát väčším. „Brat môj! Našiel som ďalšieho člena nášho spolku!“ Povedal hrdinským hlasom. „Nového člena? Nášho spolku?“ bol som totiž zaskočený týmito slovami. „Vieš kým si tu nebol, založil som spolok a prijal som doň piatich členov! Mimochodom... kde si to bol?!“ To bola výborná príležitosť znova zneužiť naivitu Extara. „Zaistil som nám úlohu za milión! Budeme bohatí a slávni!“ nadšene som mu povedal, aby som ho tým obalamutil. „No to je úžasné! Spolok bojovníkov Smaragdového Meča bude preslávený!“ zakričal s nadšením a zdvihol päsť do nebies. „Spolok bojovníkov čoho?“ pýtal som sa a z môjho hlasu bolo počuť nedorozumenie. „Vieš náš spolok som pomenoval podľa meča, ktorý patril nášmu otcovi a zároveň visí v sídle nášho spolku.“ „Ten meč predsa visí na stene našej obývačky.“ Zamrmlal som znepokojene. „Vieš... z nášho domu je teraz sídlo cechu...“ Povedal s obavou o to, čo mu na to odpoviem. A mal sa čoho obávať: „Varujem ťa! Ak sa toho meča dotkne nejaký iný elf, orc, nemŕtvy, troll, goblin, obor, ghúl, či dokonca niečo také odporné a dementné ako gnoll, vyvraždím celý ten tvoj spolok a všetkých vás ponapichujem na ten smaragdový meč!!!“ „Dobre, dobre, upokoj sa...“ Povedal so strachom. Po dlhom blúdení sa naša skupina dostala k pevnosti Utgard. Našu skupinu tvorili šiesti členovia. Ja, môj brat jeden nemŕtvy, jeden troll a dvaja orcovia. No, vlastne ak nepočítame Reweda, vlka nášho priateľa Trolla lovca Farnaleho. Nemŕtvy sa volal Zaker a bol to Shadow Priest. Orcovia boli taktiež bratia ako my. Ten, ktorého som videl ako sa rozpráva s Extarom sa volal Greshor a jeho brat sa volal Creshor. Greshor bol Warrior a Creshor Shaman. Vošli sme do miestnosti menom Furnace of Hate. Nebolo tam milé uvítanie. Hneď pri vstupe na nás zaútočili desiati Vrykulovia. Vyvolal som Hukegora aby nám pomohol pri boji. Hukegor zaútočil ako prvý. Zvládal bojovať naraz s troma Vrykulmi. Aj Greshor sa činil. Bojoval až s piatimi naraz. Jeho brat mu pri tom pomáhal tým, že na Vrykulov vrhal lávu a blesky. Extar s Rewedom a Farnalehom bojovali však lepšie. Mali výbornú taktiku. Rewed najprv zamestnal protivníka a dostal ho pod ranu Farnaleho. Ten doň vpálil otrávené šípy. Potom na dokaličeného Vrykula skočil Extar a ťal mu sekerou do hlavy. Nakoniec dostal ranu pästnou zbraňou od Farnaleho. Ja a Zaker sme pomáhali Hukegorovi. Zakrátko boli všetci Vrykulovia mŕtvi. Nám sa nestalo nič až na Creshora, ktorý mal na ruke veľkú ranu. Môj brat mu ju však rýchlo vyliečil a pokračovali sme ďalej. Bola to úzka chodbička, z ktorej viedli malé výklenky do strán. So strachom sme nakukli do výklenkov. Bola tam veľká tma, v ktorej svietila iba pec. „Nič tu nie je.“ Povedal som. „Ale je....“ povedal Greshor so strachom. „ To totiž nie je pec... to sú DRACÍÍÍÍ!!!“ A naozaj tá “pec“ na nás vypálila oheň. Bol to mohutný opancierovaný drak a pri ňom stál jeho vrykulský krotiteľ. To však nebolo to najhoršie. V chodbe bolo totiž až osem výklenkov! A v každom z nich na nás čakala rovnaká hrôza. Extar skočil na prvého draka a začal doň udierať sekerou. Podarilo sa mu nájsť jeho slabé miesto na jeho krku a presne tam ho zasiahol. Hlava draka pomaly dopadla na kovovú podlahu. Vrykula zasiahol smrteľnou ranou Zaker. Postupovali sme ďalej. Ja som sa ani veľmi nezapotil. Všetku prácu za mňa vykonal Hukegor. Chodba “hrôzy“ končila vo veľkom sále, uprostred ktorého sedel na tróne Upírsky elf - Princ Keleseth. Okolo neho stála banda Vrykulov. Najhoršie vyzerali kúzelníci s temnými runami vyrytými na rukách. Hneď ako sme tam vošli, vyslali na nás kúzla smrti. Jedno zasiahlo Hukegora ale tomu to ani tak nevadilo. Voči temným kúzlam bol dokonale odolný. Jediné, čo to spôsobilo bolo, že sa Hukegor ešte viac naštval. Jednou ranou zabil temného kúzelníka. Creshor vytreskol obrovský prúd lávy na Vrykulov. To spôsobilo smrť asi piatim z nich. Po dlhšom čase ich ostalo už len desať. Zrazu Princ na celú sálu zreval: „Nie tak rýchlo!“ A zdvihol ruku vysoko nad hlavu. Ten výkrik odpútal moju pozornosť a jeden z strážcov mi zaťal sekerou do pleca. Síce to bolelo, no vzápätí so mu to vrátil v podobe chaosovej strely a tá ho usmrtila. Nanešťastie Keleseth dokončil svoje kúzlo. Uväznil Farnaleho do ľadovej hrobky. „Lar´er*!“ zreval Greshor. A začal trieskať a bodať mečom do ľadu. Nepomohlo to. Farnaleh nevydržal taký mráz a umrel. „Ty diablov syn! Zabijem ťa!“ vykríkol Greshor. „Tvoja krv je moja!“ odpovedal Princ sykotom. Zvádzali medzi sebou urputný boj. Ako medzi dvoma najhoršími nepriateľmi. „Aranal, ledel! Ich osud je váš!“ povedal a sám zabil posledných piatich Vrykulov. Namiesto nich vyvolal armádu obrnených kostlivcov. Celá tlupa sa vrhla na Zakera. Aj keď sme sa snažili zo všetkých síl zachrániť nášho priateľa, cez dav sme sa predierali ťažko. Greshor totiž bojoval s Kelesethom a tak sme na nich ostali len piati. Extar drvil ich kosti päsťou. Jeho svätá sila bola totiž proti týmto bytostiam veľkolepo účinná. Naopak ja, Zaker ani môj otrok sme im ani neoškreli brnenie. Tento nátlak temný kňaz nevydržal. Kostlivci mu utŕžili smrteľnú ranu. Ďalší náš priateľ padol a bola to pre nás obrovská strata. Navzdory tomu sme bojovali ďalej. Museli sme pomstiť padlých priateľov. Keleseth zrazu urobil niečo neočakávané. Zdvihol ruku smerom ku kostlivcom a kostlivci sa rozpadli. Potom vyzdvihol svoje ruky k stropu, zaklonil hlavu a začal hovoriť zaklínadlo. Okolo neho sa objavil veľký runový kruh. Cítil som, že sa chystá zabiť Greshora a tak som s rozbehol k Princovi. „Stoj! Zabije ťa to!“ kričal Extar a rozbehol sa za mnou. Už som bol len centimeter ďaleko od kruhu keď som na svojom pleci zacítil dotyk Extarovej ruky. Ale nikto ma nedokázal zastaviť. Svoju palicu som pevne uchytil do rúk a bodol som ňou Kelesetha presne do kryštálu moci. V tom cezo mňa prešla vlna energie. Cítil som ako bratova ruka odletela z môjho pleca a potom som stratil vedomie... Prebral som sa v drevenej miestnosti bez nábytku. Jediné čo v nej bolo boli dve postele. Na jednej som ležal ja a na druhej Extar.„ Tu je poškodená iba ruka ale v tom druhom prípade...“ povedala postava, ktorá sa skláňala nad mojím bratom. „Čo je snami do čerta!“ povedal som a sadol som si. No, neudržal som rovnováhu a spadol som na zem. Síce som nespadol z veľkej výšky ale aj tak bolo čudné, že som nič necítil. * Lar´er (nadávka v orčtine)
<--- späť na 1. časť | pokračovať na 3. časť --->

Naspäť do sekcie Povídky


Naposledy upravil/a Mordecay 04.02.2011 v 18:31:03.

Chcete si povídat o World of Warcraft? Připojte se na náš Discord. Rádi vás uvidíme.

Diskuze

Sir Finley Mrrgglton 17.01.2011 19:57

jj ja som to sem len prekopiroval z Wordu

Enrage 17.01.2011 15:57

Futy, robil si uz niekedy clanok na tomto webe? Jedina moznost ako urobit odstavec je stlacit enter, teda podla mojich skusenosti, a to som uz toho napisal celkom dost

Futy 16.01.2011 19:02

Pribeh celkem ujde jen zvaz udelani odstavcu - bez nich je to hrozna sprezka

Thrall 16.01.2011 18:29

super pokračovanie len tak dalej trom'ka

Sir Finley Mrrgglton 15.01.2011 10:03

Thx za radu.

Enrage 15.01.2011 09:19

Howl je zavýjať a nie kvíliť. Ale prosim názvy neprekladaj. Pec nenávisti sa mi nepaci a podobne. Inak 5 bodov za dosť pekny pribeh. Napis Mordecayovi, nech ti to da do poviedok, podla mna sa to fakt oplati, ako keby to malo zapadnut v uzivatelskych clankoch :-)

Pro napsání komentáře musíte být přihlášený.
Přihlásit se
nebo
Zaregistrovat nový účet