In the Shadow of the Sun, 3. kapitola

• Mordecay
• 11.03.2012
• Oficiální literatura

 

"Kto že to prišiel do Chaty Quel'Lithien?" Jeden z nich sa opýtal.

 

Lor'themar sa na ňho vyrovnane pozrel.

 

"Nebuď idiot. Vieš kto som."

 

Druhý sa mu pozrel priamo do očí.

 

"To neznamená, že si vítaný, Pán Theron."

 

 Lor'themar vybral z puzdra obidva meče, ktoré nosil na chrbte. Chrániče strážcov sa beleli dookola ich zbraní, a videl mierne myknutie prstov, pripravujúc sa na zavelenie k útoku k nespočetnému množstvo ďalších, ktorí sa určite skrývali naprieč terénom. Regent pán ticho pohodil svoje meče na zem, potom uvoľnil svoj luk s tulcom, ktoré tiež pustil. Pokynul, aby eskorta urobila to isté, a keď tak urobili, nadvihol obočie.

"Je to dostatočne presvedčujúce o mojich čestných úmysloch?"

 

Prvý Lithienský skaut znova prehovoril.

 

"Povedz nám, prečo si prišiel."

 

"Mám novinky pre Ranger Pána Hawkspeara a Vysokú Kňažku Skycaller," povedal. "Týkajúce sa..." zvoľnil hlas. "Týkajúce sa Princa Kael'thasa."

 

Strážcovia zvážili túto závažnosť,  jeden letmo pozrel na druhého, ale celkovo z Lor'themar nespustili oči – oči modré a nepoškvrnené, Lor'themar si nemohol pomôcť, ale všimol si to. Napokon jeden strážca mykol hlavou smerom k horskej vyvýšenine.

 

"Dobre, teda," povedal, "pán rangerov rozhodne, čo s tebou. Nasleduj ma."

 

Druhý lúskol, a ako Lor'themar predpokladal, polovica tuctu lithienských zvedov vyskočili z mnohých roklín a puklín v skalách, aby zozbierali zbrane, ktoré on a jeho strážcovia nechali v hline. Lor'themar ich potichu nasledoval.

 

Na vrchole cestičky, zasunutý medzi balvanmi a vyschnutým krovím, pred nimi sa objavila Quel'Lithienská Chata. Jej krásne drevené trámy sa vytratili a zanechali len jamy, zaiste kvôli pustošeniu nákazy a členovia Farstrider zamaskovali papršlek s hnijúcim lístím. Lor'themar žalúdok sa podivne pohol keď sa chata dostala do obzoru, ale snažil sa nemyslieť na dni, kedy toto okolie bývalo zelené a návštevy boli uvítané s radostnými zvolaniami, nie s nahnevanými zbraňami. Tie dni boli stratené.

 

Svojho hawkstridera podal jednej skautke. Zobrala ho a podozrievavo naň civela. Jeden z rangerov ich zastavil na vrchole cestičky a rozbehol sa vpred do chaty. Ako Lor'themar sledoval, ranger sa vrátil, ale už ho sprevádzali dvaja elfovia, ktorých Theron nevidel niekoľko rokov.

 

"Lor'themar Theron." hlas Vysokej kňažky Aurori Skycaller bol odmeraný a dosť neláskavý. "Musím pripustiť, že som prekvapená, že ťa tu vidím."

 

"Máš tú drzosť," Renthar Hawkspear povedal kruto,  "sa sem prísť ukázať. Tucet lukostrelcov by z teba urobil vankúšik na ihly."

 

Slová spôsobili bolesť, aj keď ich Theron očakával. Zatvoril dobré oko a pomaly ho znova otvoril.

"Mám novinky," Povedal Lor'themar jednoducho "o ktorých by ste mali vedieť."

 

"Nemohol si poslať list?" Renthar sa ironicky pousmial.

 

"Prečítali by ste si ho?" Odpovedal Lor'themar a malé myknutie kútika Auroniných pier a zamračenie na Rentharovej tvári Lor'themarovi vyjadrili, čo už dávno vedel: Neprečítali by ho. "Neprešiel som túto cestu, kvôli niečomu bezvýznamnému," napokon dodal. "Vypočujete si aspoň čo chcem povedať?"

 

Renthar a Aurora sa na ňho ticho dívali a potom sa otočili a šli do chaty. Lor'themar šiel za nimi, vedomí si toho, že oči vysokých elfov ho sledujú, zatiaľ čo prechádzal.

 

Farstriderské základne v Eastern Kingdoms  nikdy neboli bohaté, ale Quel'Lithienská prostota bola rozvážna. Niekoľko stien boli hlboko puknuté od nejakého druhu zbrane a tmavé škvrny rozchodené po podlahových doskách boli určite krv. Predsa len, elfovia boli pyšní čo sa týkalo majetku chaty; záclony, aj keď už opotrebované boli opatrne lemované s rovnými niťami. Prastará mapa východného Lordaeronu priklincovaná v stene bola husto okomentovaná elegantným písmom na zožltnutom pergamene. Zvláštna malá bolesť rástla v Lor'themarovom vnútri, keď uvidel každú z tých vecí, ako keby objavil zabudnutý milostný list. Žil život Farstridera v minulosti, ktorá sa zdala byť tak vzdialená ako keby to bol iba sen.

 

"Tu," povedal Renthar, ukazujúc palcom k malej miestnosti a udierajúc do dverí, aby sa otvorili.

"Zavri za sebou," povedal Lor'themarovi a ani sa neobzrel.

 

Lor'themar si sadol naproti Aurore. Pred tým, než si k nej Renthar sadol, odpratal zopár kúskov zakrvaveného brnenia z úzkeho stola a skoro sa Lor'themar nejasno zasmial, lebo sa na neho dívali ako sudcovia na tribunály.

 

"Povedal si, že nám chceš niečo povedať." Rentharov hlas preťal pokoj. "Tak to povedz."

 

"Pred niekoľkými týždňami sa k nám vrátili členovia z armády Sunfury."

 

Z oči Aurori a Renthara šla nedôvera. To dalo Lor'themarovi arogantnú, ale planú spokojnosť.

 

"Pri Slnečnej Studni," povedala jemne Aurora. "Nemôžem povedať, že by som si myslela, že by sa niekedy vrátili.

 

"Tak potom." Rentharove oči sa zvláštne zaleskli - Lor'themarovi pripomenul Rommatha. "Plníš Princove rozkazy, aby si nám ponúkol oficiálne ospravedlnenie?"

 

"Mohol by som," odpovedal Lor'themar, "keby bol nažive."

 

Ak sa obaja vysokí elfovia dívali na neho prekvapene pred tým, bolo to nič s porovnaním ich výrazom teraz. Zbledli na tvárach.

 

 "Vysvetli to, sakra," Renthar žiadal.

 

Lor'themar sa zhlboka nadýchol a začal vysvetľovať udalosti z nedávnej minulosti.

 

Vôbec nepredvídal aké bolestné môže byť preberať tento príbeh a obzvlášť dvom elfom, ktorí ním tak pohŕdali. Z hrdla vyberal slová, jedno po druhom, niekedy prudko. Musel ich prskať krížom cez miestnosť, aby ich vôbec mohol dostať von všetky. Keď napokon skončil, raz žmurkol, ako keby sa prebral.

 

"Slnečná Studňa sa k nám napokon vrátila," Povedala Aurora. Otočila hlavu smerom k oknu.

 

"Áno," Lor'themar odpovedal.

 

Úplné, mŕtve ticho z Plaguelands na nich dopadlo. Lor'themar uklonil hlavu, pripomínajúc si jeho vlastný moment pochopenia, keď sa posledný prach z vojny usadil na Quel'Danas a keď Slnečná Studňa opäť žiarila vznešene a hrdo. Pozeral sa na ňu s takým istým omráčeným výrazom, aký zasiahla tváre Renthara a Aurori, no nenašiel žiadnu radosť v jej žiare. Nikdy nesníval o tom, že cena, za ktorú sa Princ vráti, bude taká veľká.

 

Auronin hlas ho prekvapil. "Čudovala som sa, prečo sa v poslednej dobe muky závislosti zmiernili. Nepotrebovala som... pomôcť... sa s tým vyrovnať.

 

"Mágia v Slnečnej Studni je teraz iná," povedal Lor'themar. "Môže trvať kým si niektorí na ňu zvyknú.

 

"Niektorým áno." Aurora natiahla svoje ruky a zdalo sa, že niečo zovrela, niečo, čo Lor'themar nemohol vidieť, krútiac to medzi jej prstami ako keby to bolo dlhá stuha. "Som kňažka Svetla. Poznám tú mágiu."

 

 

<--- späť na 2. kapitolu | Kapitola 3 | pokračovať na 4. kapitolu --->

Chcete si povídat o World of Warcraft? Připojte se na náš Discord. Rádi vás uvidíme.