In the Shadow of the Sun, 2. kapitola

http://media.wowfan.cz/uploaded/lorthemar-logo

 

Aethas sa rozpačito díval na Rommatha. "Quel'Thalas a Kirin Tor boli spojencami viac ako dva tisíc rokov," povedal. Odkedy sme sa formálne pridali k Horde, záležitosti boli napäté, ale-"

 

Rommath sa znova zasmial, tentokrát nahlas.

 

"Odkedy sme sa pridali k Hordy," zopakoval. "Pochopiteľne. To je trocha nevhodné, myslím. A spomínaš si, prečo sme sa vlastne snažili pripojiť k Horde, Arcimág Sunreaver? "

 

Aethas neodpovedal, ale neoblomne pozeral priamo do Rommathových očí.

 

"Strašná zrada," povedal Rommath, jeho hlas znel skoro ako šepot. Jeho oči žiarili prekypujúcou zlosťou, ktorú už skoro dekádu rokov nedokázal potlačiť. "V Dalarane," pokračoval, "pod stále-ostražitými očami Kirin Tor."                

 

"Naozaj nemali nič spoločne s-"

 

"Predpokladám, že máš na mysli," prerušil ho Rommath, "že Kirin Tor neurobil nič. Neurobil nič na to, aby to zastavili. A miesto toho"- jeho hlas začal stúpať- "ponechali nás, aby sme zhnili vo vezeniach pod mestom, ktoré mnohí z nás považovali domovom viac než Silvermoon. Mesto, ktorému náš korunovaný princ slúžil verne ako za vlastnú domovinu viac než vôbec niektorí z ľudí za celý ich život. Mesto, za ktoré sme bojovali a umierali a to na žiadosť Kirin Tor. Mesto, kde za hradbami v tichosti sledovali ako sme sa kolísali na katovej pasci. Ich mesto."

 

"Kirin Tor sa ocitlo pod novým vedením."Aethas odpovedal a Lor'themar cítil, že jeho ovládnutý hlas hovorí o mladom arcimágovi.

 

"To je klamstvo, a ty to vieš," povedal Rommath. "Rhonin  môže byť ich figúrka, ale Modera a Ansirem zostávajú v rade. To sú tí istí ľudia, ktorí šťastne odvrátili oči, keď nás Garithos odsúdil na smrť. Všetci môžu zhniť v pekle, alebo ešte lepšie, v Arthasovej armáde ako Scourge," posmieval sa.

 

"Dúfajme, že nikto z Rady Šiestich nikdy neskončí pod Arthasovou vládou, Rommath," Potichu povedal Halduron.        

 

"Napriek tvojmu jasnému pohŕdaniu Kirin Torom , vyzeráš byť veľmi dobre informovaný, Veľký Magister," povedal Aethas.

 

"A to je jeden z dôvodov, prečo som ja veľký magister Quel'Thalasu, kým ty nie, povedal by som," odvetil Rommath. "A ako veľký magister nikdy neprikážem mojím mágom, aby slúžili v mene Kirin Tor. Nikdy."

 

Lor'themarove prsty sa potiahli proti hladkému povrchu stola a jeho ústa stvrdli. Rommath kráčal po tenkej čiare a prekročil ju.

 

"To by stačilo," Lor'themar povedal chladno. "Nemáš právo vydávať takéto ultimáta. Bude to moje rozhodnutie či pošleme naše vojská do Northrendu – a ak tak rozhodnem, ty a tvoji mágovia budete plniť rozkazy.

 

"Takže," povedal, postávajúc. "Je jasné, že ak budete pokračovať, spôsobí to nič viac než len malicherné hašterenie, a keď za každú cenu chcete pokračovať v takomto spôsobe, nech sa páči. Avšak ja už nehodlám strácať čas. Trúfam si povedať, že generál hraničiarov to cíti podobne."

 

"Mám prácu na juhu," pokračoval, "a plánoval som, že odídem zajtra. Nemyslím si, že by som tieto plány menil. Si zvaný, aby si tu ostal, Arcimág, ale ja môžem byť preč niekoľko dní."

 

Aethas neodpovedal, ale jednako už sa mu nepodarilo úspešne skryť jeho podráždenie. Lor'themar bol oveľa radšej ho nechať byť naštvatým. Otočil sa k odchodu.

 

"Sú takí, ktorí pôjdu do Dalaranu, či to chceš alebo nie, Regent Pán. Aethasov hlas zaznel cez miestnosť. Lor'themar sa pozastavil a otočil sa k nemu tvárou zatiaľ čo Aethas pokračoval. "Daj mi aspoň požehnanie k tomu, aby som mohol rozprávať v mene Silvermoonskej vlády a dohliadnem na to, že záujmy sin'dorei sú chránené."

 

Rommathova reakcia bola odfrknutie si, ale nepovedal nič. Lor'themar na chvíľku zvážil Aethasovu požiadavku, no mladší elf nebol v pozícii, aby mohol vyjednávať. Všetci dobre vedeli, že Aethasove zručnosti v politike boli ďaleko prevýšené ostatnými mužmi v miestnosti.

 

Sluha ťa zavedie do tvojej komnaty, Arcimág," povedal Lor'themar.

 

* * * * *

 

Aethas odišiel celkom dobrotivo, uštedriac jeden alebo dva zlomyseľné pohľady Rommathovým smerom. Veľký magister sa javil odhodlane, ale Lor'themar mohol vidieť kolísajúci sa krok a vrásky vyčerpania, ktoré sa znova ťažko usadili krátko po tom, čo sa Aethas vytratil z dohľadu. Lor'themar si pozorne všimol Rommathovu krehkosť; jeho vôľa mohla byť nalomená.

 

Raz, v minulosti, Lor'themar to mohol nazvať podlým čo i len považovať použitie takejto veci proti niekomu inému. Teraz uznal jeho nutnosť.

 

Sám, sadol si ku oknu v jeho komnatách a rozmýšľal o popoludňajších debatách. Neprítomne skrútil dlhú záclonu v rukách zatiaľ čo sa uprene díval na záhrady veže, počúvajúc Aethasov rozhodný hlas v hlave. Sú takí, ktorí pôjdu do Dalaranu, či to chceš alebo nie. Lor'themar nemohol odmietnuť túto pravdu, ale osobne súhlasil s Rommathovým pohŕdaním. Ako len mohol veriť Aethasovi v poctivom reprezentovaním vlády, keď on sám už bol zahalený v rúchu Kirin Tor a jeho listy zapečatil ich pečiatkou? Aethas bol zasvätený do vojny Nexusu: toľkoto bolo jasné. Koľkých ostatných by presvedčil, aby ho nasledovali? Ako ďaleko bol on, ako regent pán, povinný ochrániť svoj ľud, keď sa oni prepracovali až do neistej oblasti?

 

Látka sa roztiahla a začala sa rozstrapkávať pod nepokojnou, nevedomou pozornosťou Lor'themara. Nevšimol si to.

 

* * * * *

 

"Nie som si istý," neskôr v ten večer sa mu Halduron priznal. Regent pána našiel stále sedieť pri okne, mrzuto pozerajúc na západ slnka.

 

Jeden pohľad ho ticho poslal ku poličke s alkoholom, aby veľkoryso naplnil pohár pre starého priateľa. Teraz sa generál-hraničiarov posadil naproti nemu.

 

"Verím, že jeho zámery sú čestné," Halduron pokračoval. "Iba neviem ako ďaleko môžeme veriť čestným zámerom, dokonca aj medzi našimi  vlastnými ľuďmi." Lor'themar sa postavil a podišiel k poličke, aby si dolial pitie. "Obávam sa, že ak mu dáme autoritu, aby jednal v našom záujme, mohol by – zámerne, alebo nie – sľúbiť niečo, čo by som ja nikdy nebol ochotný dať." Lor'themar  sa zastavil a pozrel sa smerom na vyrezávaný strop. "Na druhej strane, ak by ho dosť sin'dorei nasledovalo, skončil by fakticky ako ich vodca, a  som nerád, aby takto bez záväzku jednal za kor- Silvermoon."

 

"Bolo by to lepšie, keby Rommath nebol tak tvrdohlavý," dumal Halduron. "Rommath žil v Dalarane dlhú dobu; on sám nesie titul arcimága, vieš. Má dostatok skúseností s Kirin Tor na to, aby vedel, ako s nimi zaobchádzať a taktiež má dostatok lojality pre vlastnú krajinu, a preto si myslím, že by sme mu mohli veriť. Mohol by byť dokonalá spojka pre Aethasa.

 

Lor'themar sa slabo pousmial nad Halduronovými slovami. "Nuž, nie je to divná vec, počuť ťa hovoriť o Rommathovi v dobrom?"

 

"Nikdy som nesúhlasil s tou záležitosťou s M'uru, alebo so vznikom Krvavých Rytierov, nie," Halduron pripustil. "Ale to všetko je už za nami a nemáme žiadne dôvody pochybovať o ňom. Ak by nás chcel zradiť, urobil by to keď Kael'thas..." Slová sa hnali a zmrzli v Halduronovom hrdle. Nikto z nich chvíľu neprehovoril.

 

"Nuž," napokon dodal. "Mohol nás zradiť vtedy."

 

"Takže čo navrhuješ?" Lor'themar zmenil tému a vrátil sa do svojho kresla pri okne. "Čo by sme mali urobiť s Aethasom a Dalaranom?"

 

"Aethas sa považuje za člena Kirin Tor," Halduron odpovedal. A viem si predstaviť  mnoho ďalších, ktorí by tiež boli potešení znova nosením toho plášťa. Ak Kirin Tor chce prijať Krvavých Elfov, nemôžeme im v tom zabrániť."

 

"Nie, nemôžeme," odpovedal Lor'themar. Na chvíľu ostal ticho. "Avšak, je to môj inštinkt, kvôli ktorému by sme sa mali vyhnúť oficiálnej účasti vo Vojne Nexusu. Aethas by nás mohol pravidelne informovať a my by sme mu mohli vymedziť jasné hranice. Ale tí, ktorí si želajú ponúknuť im ich služby, nech tak urobia pod vlajkou Kirin Toru – nie Quel'Thalasa."

 

Jeden kút Halduronových úst sa skrivil do pohŕdavého úškrnu a Lor'themar predstieral, že nevidí tú melanchóliu v Halduronových očiach. "Čo si to hovoril dnes ráno o tom, že sa cítiš ako Farstrider? Každým dňom znieš oveľa viac ako kráľ, Lor'themar," poznamenal Halduron. Z miesta, kde sedel, Halduron nemohol vidieť spôsob, akým sa Lor'themarove prsty upevnili okolo jeho pohára.

 

* * * * *

 

O pár dní neskôr Lor'themar na svojom jastrabom chodcovi si vybral cestu cez severné úpätie Západných Morových zemí . Zarazil sa hľadieť na zem; bol elf a čo viac, ranger – dieťa otvorených lesov, čistej vody a zlatých listov. Pohľad na popraskanú, spenenú zem a vyschnuté stromy východného Lordaeronu trýznilo jeho srdce a skoro ho naplo na zvracanie. Taký by bol osud Quel'Thalasu ak by nebolo nemilosrdnej bdelosti jeho ľudu.

 

Lor'themar sa obzrel za seba. Traja čestní strážcovia z radov Farstrider ho nasledovali, kvôli Halduronovmu a Rommathovmu naliehaniu.

 

"Rozhodne," povedal Halduron, "vôbec by si tam nemal ísť – myslel som si, že dozaista by si upustil od tejto pochabej predstavy, keď sa Aethas rozhodne ustúpiť. Ale vidím, že nič čo poviem ťa nezastaví, takže si aspoň vezmeš doprovod. Neodvrávaj." Rommath chcel poslať  zopár Krvavých Rytierov, ale to bolo vylúčené. "Nebudú dobre privítaní," zdôraznil Lor'themar. A nebudem ani ja, ticho dodal. Našťastie, Rommath nenamietal.

 

Napokon, horská vyvýšenina, ktorú hľadal sa mu zjavila v obzore. Na prvý pohľad by sa zdala ako vyčnievajúci výbežok na nízkom skalnatom povrchu, avšak on to poznal lepšie. Potiahol svoje jazdecké zviera na strmú zákrutu, kde rozpoznal cestu a pokračoval rýchlym tempom. Nemalo žiadny zmysel schovať sa, pretože skauti ich už zbadali.

 

Tak ako očakával, asi v polovičke kľukatej cesty sa naraz objavili dve postavy spoza skál. Ich čepele zaštrngali keď zablokovali cestu, zvuk sa intenzívne ozýval do tajuplného ticha Morových zemí.

 

 

<--- späť na 1. kapitolu | Kapitola 2 | pokračovať na 3. kapitolu --->

Diskuze

Žádné komentáře
Pro napsání komentáře musíte být přihlášený.
Přihlásit se
nebo
Zaregistrovat nový účet