In the Shadow of the Sun, 5. kapitola

http://media.wowfan.cz/uploaded/lorthemar-logo

 

"Myslíš si, že by sa starala, keby o tom vedela?"

 

To bola otázka, ktorej sa Lor'themar obával. "Ani to neviem. Čo ak nie? " Zakryl si tvár rukami. "Oni boli jej rangeri."

 

"Boli tvoji keď si ich poslal do vyhnanstva,"  povedal Halduron potichu.

 

"V skutočnosti boli tvoji," odsekol Lor'themar.  Na chvíľku sa naježil od zlosti, ale potom jeho ramená poklesli. Rentharové slová sa strašidelne opakovali. Vyhnal si nás sem, aby sme boli ignorovaní a potom sa opovažuješ byť šokovaný keď trpíme?

 

"Nikdy som nechcel, aby umreli," povedal napokon Lor'themar, hrbiac sa počul námietku vo svojom hlase, "ale nemohol som si dovoliť viesť rozdelený národ …"

Silná ruka na jeho ramene spôsobila zodvihnutie hlavy.

 

"Viem," povedal Halduron, položiac doliatý pohár pred seba. "Vzchop sa." Jeho hlas bol hrubý ale nie nemilý. " Stále sme vedeli, že dôverovať Forsaken bol risk. Ale kto iný by nám vôbec mohol navrhnúť bojovať za Quel'Thalas?"

 

Lor'themar zodvihol pohár. Popoludňajšie slnečné svetlo žiarilo cez pohár a zmenilo jeho obsah na vyblednutú červenú, ako pôdu v Plaguelands.

 

* * * * *

 

Lor'themar poklepal prstami o stôl, nudne počítajúc záznamy z rôznych stretnutí s Aethasom. Mal by arcimágovi oznámiť definitívnu odpoveď buď dnes alebo zajtra. Palcom a ukazovákom si stisol most nosa a pozrel sa smerom k vínu na poličke. Jeho myšlienky prerušilo zaklopanie na dvere.

 

"Áno?" odpovedal.

 

Posol sa rýchlo poklonil a oslovil ho.

"Pán Theron, v sieni je požadovaná vaša prítomnosť."

Lor'themar sa zamračil. Halduron a Rommath by mali prísť a Aethas zrejme tiež v tomto okamihu.

"Nie som k dispozícií," odpovedal rozhodne.

"Môj pane," povedal posol, " Banshee Queen nebude čakať."

Lor'themar cítil padnúť jeho srdce do brucha. Postavil sa.

"Nie," povedal potichu, " samozrejme že nebude čakať. Zaveď ma k nej."

Posol sa otočil na päte, ale nie bez jedného neistého pohľadu na regent pána. Lor'themar sa vyzbrojil keď ho nasledoval.

 

Minúty, ktoré strávili kráčaním do prednej sieni využil na zhromaždenie svojich myšlienok. Počas rokov, ktoré strávil vládnutím Quel'Thalasu zistil, že je to skoro fyzický boj, spôsob akým musel na seba pritiahnuť plášť autority. Cítil zmenu na špičkách prstov. Pred Sylvanas by potreboval všetku rozhodnosť, ktorú by mohol zozbierať.

 

Ako kráčal, Halduron a Rommath sa k nemu ticho pridali. Tvár ranger-generála bola drsná.

 

Rommath bol viac uvoľnený; vedel čo očakávať, ale jeho strach bol odmeraný a neosobný, narozdiel od strachu Lor'themara a Haldurona. Im bol Sylvanasin osud rana, ktorá sa surovo rozpárala vždy keď ju videli a tá bolesť sa stále neutlmila.

 

Všetko čo Lor'themar mohol počuť keď vchádzal do sieni boli ozveny vlastných krokov, a dokonca sa zdalo, že zvuk mizol neprirodzene rýchlo v prítomnosti Banshee Queen.

 

"Čo ta privádza do Silvermoonu, Sylvanas?" spýtal sa.

 

"Práve som sa vrátila z Orgrimmaru," povedala. Jej hlas škrípal naprieč stenami. Ako sa jej ústa hýbali, Lor'themar mohol vidieť mäso okolo rán a kožu ako dávno-zlikvidovanú hadiu kožu. "Arthas sa opovážil zaútočiť na srdce Hordy."

 

Lor'themarovi výschlo v ústach a veľká vlna neistoty začala stúpať z hrude. Sylvanas na moment zastavila, preskúmajúc jeho tvár na reakciu. Zaťal zuby, ale ostal ticho.

 

"Útok bol úspešne odrazený," pokračovala. "Ale Arthas sa snami iba zahráva – musíme preniesť vojnu k nemu. Náčelník Thrall napokon pochopil čo my už dávno vieme." Jej oči jasali nebezpečnou horlivosťou. "Horda sa pripravuje na vojnu. A sin'dorei, Lor'themar, predstavujú časť Hordy."

 

Jej slová ho zasiahli ako kamene. Vedel čo požaduje, stále vedel, že tento deň príde. A teraz, ako stál v sieni, zrazu si bol vedomý ako ho veľký priestor pohltil, nemohol reagovať.

 

"Lor'themar." Slová Sylvanas sa v netrpezlivosti rozbili okolo neho. "Ideme zničiť Arthasa – raz a navždy."

Pomaly, Lor'themar potriasol hlavou.

 

"Oceňujem, že ty a Náčelník Thrall si želáte, aby sme sa pripojili do počiatočnej armády v Northrende. Ale sme veľmi preriedení. Už sme dostali podobnú požiadavku od Kirin Tor, no nemôžem čestne poslať naše vojská na sever. Od udalostí na Quel'Danase—"

 

"To nie je požiadavka, Lor'themar," prerušila ho. Jej oči sa zableskli do červena od zlosti. "Pošleš oddiely. Budú sprevádzať Forsaken."

"Sylvanas,"  povedal Lor'themar potichu," práve sme bojovali v občianskej vojne. Čo môžeme poskytnúť?"

 

"Zabudol si kto je zodpovedný za stav Quel'Thalasu? Koho napokon obviňovať?  Prezrela si jeho tvár či neodpovie a keď nijako nezareagoval, pokračovala "Nuž, ja, aspoň som nezabudla! Moja pomsta mi nebude odopretá a ty mi dáš všetko čo od teba požadujem: sin'doreiských rangerov a mágov a taktiež Krvavých Rytierov."

 

"Nemôžeme ich poskytnúť, Sylvanas."

 

Jej lúpajúce sa pery sa stočili do úškrnu.

 

"Potom sa tu môžeš skryť ako zbitý pes ak je toto skutočne tvoje rozhodnutie, Lor'themar. Avšak ak si myslíš, že sa niečo zmení, si blázon. Myslíš si, že Arthas bude spokojne ignorovať zatiaľ čo vy si budete tu lízať vaše rany? Myslíš si, že ja budem tolerovať takúto zbabelosť? Chcem ťa varovať: tí, ktorí nestoja s Forsaken stoja proti ním. A tí, ktorí stoja proti Forsaken nebudú stáť dlho.

"Môj ľud strážil tieto územia a iba vďaka mne máte miesto v Horde. Pomôžeš nám v Northrende, alebo ukončím pomáhanie v Quel'Thalas."

 

Na juhu, blízko pri Plaguelands, kde Scourge aj napriek úsiliu stále ohrozovala krížom cez Dead Scar, a preto si nemohli dovoliť stratu Sylvanasiných vojsk. Neklamal Aurore a Rentharovi, keď im povedal, že ich situácia v Ghostlands je viacej bezpečnejšia, no nebol tak naivný, aby si myslel že by sami Thalassianské vojska dokázali sa ubrániť. Bez Forsaken, Tranquillien by padol. A čo potom by nasledovalo?

 

Po druhýkrát od kedy sa vrátil z  Quel'Lithien, počul Hawkspearové slová v pamäti.

 

 My už nie sme jej ľud.

 

Ak bol Lor'themar k sebe úprimný, nemohol poprieť, že to vedel po celú dobu.

 

"Poslať vyčerpaný ľud do Northrendu, kde nájdu nič než viacej smrti, alebo riskovať stratenie Quel'Thalas opäť kvôli Scourge." Z ďaleka počul svoj vlastný smiech, a znel viac ako Rommathov. "Nemáme na výber, Sylvanas."

 

Sylvanas na neho kľudne pozrela.

 

"Očakávam tvoje vojská v Undercity o dva týždne, Lor'themar," odpovedala. "V tomto nebudem sklamaná."

 

"Áno, moja paní."

 

Otočila sa k odchodu.

 

"Ako to môžeš urobiť?" Lor'themar zaregistroval zúfalý hnev a nechápavé prekvapenie v Rommathovom hlase; grand magister sa zdal, že stále niekde veril, že vyjednávanie so Sylvanas je možné.

 

"To je vydieranie!" Rommath pokračoval, zovrel žezlo. " V prvom rade si to bola ty, ktorá prosila, aby si nám pomohla! Nikdy sme nežiadali o tvoju pomoc.; dala si nám ju zo svojej slobodnej vôle! Ako sa vy môžete na jednej strane nazývať našimi spojencami a na druhej nás držať ako rukojemníkov?"

 

Sylvanas ho na moment brala do úvahy, nejako sa jej podarilo na neho dívať zvrchu aj keď on bol vyšší ako ona.

 

"Nikdy vám nebolo nariadené, aby ste prijali moje ponuky," povedala. "Vy ste si tak vybrali. Všetko, čo žiadam je vôľa a sila na porazenie nášho najväčšieho nepriateľa."

 

Rommath na ňu v úplnej nenávisti uprene civel, ale Lor'themar prehovoril pred tým, než mohol on.

 

"Je ešte niečo, o čom si želáš diskutovať, Sylvanas?" Jeho vlastným ušiam znel ako porazený, zbavený vôle a záujmu. Diskutovať, hlások sa mu vysmieval. Ako keby mohla byť nejaká diskusia s Banshee Queen.

 

"Nie. Tu som skončila, Lor'themar."

 

"Shorel'aran, Sylvanas," povedal. Jej oči prudko zareagovali nad Thalassiianským pozdravom, ale nepovedala nič. Lor'themar sledoval ako ide s ľahostajným záujmom; pozeral sa, lebo nebolo nič iné na čo by sa dalo pozerať. Cítil sa tak krehký ako tráva v mraze.

 

Ako sa Lor'themar otočil, s odporom si všimol, že sa dostavil Aethas počas stretnutia. Spôsobilo mu to starosti, že arcimág bol svedkom jeho pokorenia, ale ostalo mu málo sily na to, aby so sebou zaobchádzal s hrdosťou. Aj napriek omráčeniu, jeho myseľ už bola ustarostená zoznamami. Už bol oboznámený s vojnou. Halduron by zvolal Kapitána Sunbranda a poručíka Dawnrunnera. Rommath by informoval mágov; mohol by tiež reprezentovať Krvavých Rytierov kým pošlú list k Liadrin. Aethas by skutočne mal šancu ukázať sa. Lor'themar sa potuloval naspäť chodbou ako keby bol v sne.

 

"Lor'themar!"

 

Zastavil sa a otočil k rečníkovi, pokúšajúc sa skrotiť si tvár, aby vyzerala pozorná alebo zaujatá. Popravde bol vyčerpaný. Nechcel nič než len sa vrátiť k svojmu stolu a byť osamote, byť zaneprázdnený sám sebou a bezduchými úlohami a zabudnúť na okamih, ktorý sa tu práve odohral.

 

 

<--- späť na 4. kapitolu | Kapitola 5 | pokračovať na 6. kapitolu --->

Diskuze

Žádné komentáře
Pro napsání komentáře musíte být přihlášený.
Přihlásit se
nebo
Zaregistrovat nový účet