link

Unbroken (Chapter 2)

http://media.wowfan.cz/uploaded/unbroken
Určite! Tvoje prežitie je znamenie... správa od Svetla. „Dúfam, že je to pravda, priateľu. Len som... Necítim sa... rovnako... Niečo vo mne sa zmenilo.“ Odpovedal Nobundo Rolcovi. „Nezmysel! Si unavený a zmätený a po tom všetkom sa nemôžeš obviňovať za to, čo sa stalo. Oddýchni si.“ Rolc odišiel z jaskyne. Nobundo si ľahol na kamene prikryté dekou a zavrel oči... Výkriky! Zúrivé prosby žien o život... Prudko otvoril oči. „Aahhh! už zase! Ja... nemohol som... musel som... odísť“... Pozrel sa smerom k východu z jaskyne...„Som tu už niekoľko dní a stále sa nemôžem zbaviť týchto nočných môr.“ Bol v jednom z táborov draenei, ktorí utiekli pred bitkou. Doteraz nemohol uniknúť desivým krikom zúfalých žien, ktoré nechal zomrieť v Shattrath. Volali ho zakaždým, keď zavrel oči, aby im pomohol, aby ich zachránil. „Nemal si na výber!“ „Naozaj? Je to naozaj pravda?“ Nebol si istý. No čo ho oveľa viac znepokojovalo bolo, že nedokáže jasne rozmýšľať. Jeho myšlienky boli zahmlené. Ťažko si povzdychol a vstal z kameňov s bolesťami v kĺboch. Vyšiel z jaskyne do hmlistého močiara, Zangarmarsh. Bolo to nehostinné územie, no v tejto dobe ho draenei mohli nazvať domovom. Týmto močiarom sa vyhýbala väčšina obyvateľstva Draenoru, vrátane orkov a to z dôvodu výskytu jedovatých rastlín a živočíchov. A práve tieto beštie boli hrozbou pre všetko v Zangarmarshi, lebo ich mohli kedykoľvek napadnúť a zabiť. Keď sa Nobundo rozhliadol po okolitých obrovských hubách, počul hlučné hlasy na okraji tábora. Poponáhľal sa tam, aby zistil čo sa deje. Zbadal tam štyroch draenei. Jednu ženu, dvoch mužov. Za nimi bol ešte jeden v bezvedomí. Stráž z tábora už bola pri nich. Nobundo vrhol pohľadom na strážcu, ktorý vykríkol: „Draenei! Títo tu prežili hrôzu v Shattrath. Musíme im pomôcť!“ Stráž ich zobrala do bezpečia tábora. „Nie som jediný, kto prežil tú strašnú noc?“ Nobundo sa potešil a šiel so skupinkou do jaskyne, kde vyčerpaných draenei uložili na deky. Rolc sa pokúšal prebudiť toho v bezvedomí, no bez úspechu. Žena, zrejme v nejakom šoku, iba mrmlala: „Kde sme? Čo sa stalo? Ja... necítim... niečo je“... Rolc k nej pristúpil a začal ju utešovať: „Upokoj sa. Si medzi priateľmi. Všetko bude v poriadku.“ Nobundo zauvažoval: „Môže byť všetko v poriadku? Orkskí lovci, už objavili a zničili jeden tábor. A títo štyria... ako dokázali prežiť? Akej hrôzy bola svedkom táto žena? Čo zapríčinilo taký stav tohto v bezvedomí? A... ako sa správajú a ako vyzerajú... možno... sú len unavení“... Po niekoľkých dňoch sa zranení zotavili. Nobundo šiel za nimi, aby sa porozprávali o Shattrath. ... Korin so zničením hlasom prehovorila ako prvá: „Mali sme šťastie. Ukrývali sme sa hlboko v horách, v jednom z neobjavených úkrytov... aspoň do nejakého času... V ten predvečer... Zelené beštie nás našli. Bitka, ktorá nasledovala bola... žiadnu takú som nikdy pred tým nevidela. Štyria muži sa dobrovoľne postavili proti ním. Podarilo sa im niekoľko z nich zabiť, no padli rýchlo. Nakoniec ostali len Herac a Estes, ktorí zabili ostatných orkov. Oni boli... tie oči... tie hrozné oči.“ Otriasla sa. Estes prehovoril: „Došlo k výbuchu a o chvíľku neskôr sa plyn dostal do úkrytu. Začali sme sa dusiť... hlavy sa nám krútili ako nikdy pred tým.“ Nobundo pomyslel na červenú hmlu, no jeho myšlienky prerušili Heracove slová: „Bol to pocit ako keby sme umierali. Myslenie sme mali zatemnené. Keď sme sa prebrali, bolo už ráno. Tábor bol zničený. My, ktorí sme prežili sme sa vydali s jedným mužom do Barrier Hills a odtiaľ do Nagrandu, kde sme boli niekoľko dní.“ Koľko vás tam bolo? Herac odpovedal: „Dvadsať, možno viac. Väčšinou ženy, zopár detí. Neskôr sa k nám pripojili ďalší draenei. Medzi nimi bol aj ten v bezvedomí. Jeho meno je Akama. Povedali nám, že sa nadýchal väčšieho množstva toho plynu. Rolc je neistý, či sa niekedy“... Odmlčal sa. Estes pokračoval: „A potom sme boli rozdelení do táborov v Zangarmarsh a v Nagrande.“ „Bol niekto z vás kňaz alebo Vindicator - služobník Svetla?“ Všetci traja zdvihli hlavu smerom k Nobundovi. Herac mu odpovedal: „Nemôžem hovoriť za Akamu, ale Estes a ja sme boli obyčajní remeselníci. Dokázali sme používať zbrane a preto sme boli priradení do táborov...ako posledná obranná línia.“ Korin sa následne spýtala Nobunda: „Boli tam ešte nejakí draenei? Podarilo sa niekomu utiecť s tebou? Počuli sme orkské hlasy z mesta. Nechceli sme riskovať odhalenie, tak sme radšej utiekli.“ Pomyslel si na mŕtvoly v Lower City... na strašný krik ženy... „Nie, nebol tam nikto.“ Odpovedal. Po niekoľkých mesiacoch... Velen, duchovný vodca, navštívil tábor pred dvoma dňami... alebo pred štyrmi? Nobundo pred niekoľkými dňami zistil, že si ťažšie spomína na veci. Velen pochádzal zo susedného tábora. Jeho presná poloha bola držaná v tajomstve v prípade, že by orkovia chytili a mučili draenei na vyzradenie polohy tábora. Predpovedal im budúcnosť, budúcnosť skrývania, čakania a sledovania udalostí týkajúcich sa orkov. Taktiež im rozprával o tom, čo v týchto dňoch orkovia robia.„Zdá sa, že v zničenej krajine, neďaleko Citadely, stavajú nejakú... bránu. Vďaka tomu lov na nás na krátku chvíľu ustál.“ Pomaly sa pobral preč. Nobundo vedel, že niektorým veciam rozumie iba on. „Veď je predsa Prorok.“ Zdalo sa mu, že im nepovedal všetko... Po Velenovom odchode šiel za Korin. Z diaľky ju sledoval, ako sa brodí cez vodu s rybárskym oštepom v ruke. Niečo na nej bolo iné... Už pred niekoľkými dňami zistil, že sa jej postava zmenila. Jej predlaktie bolo väčšie a mohutnejšie. Črty jej tváre sa začali meniť a jej chvost sa scvrkol. Herac a Estes prišli k vode. Nobundo v nich videl takú istú premenu, ako pri Korin. Pozrel sa na svoje predlaktia: „Zdá sa mi to, alebo sú naozaj opuchnuté? Ahh... necítim sa dobre od... od tej noci...“ Dúfal, že sa všetko časom napraví. No teraz začal zúfať. Korin pristúpila k Nobundovi: [i„]Na dnes som skončila. Musím si ľahnúť.“[/i] Podala mu oštep. „Si v poriadku?“ spýtal sa. Korin sa pousmiala: „Som len unavená.“ Po pár dňoch... Nobundo vyšiel a sadol si na kopec s výhľadom na Zangarmarsh. Cítil sa unavený. Zavrel oči. „Musel som sem prísť sám. Nevidel som Korin už niekoľko dní. Spolu s Heracom a Estesom sa skrývajú v jaskyni. Keď sa pýtam na ich stav, tak nedostanem žiadnu odpoveď. A čo sa týka toho Akamu... aj napriek Rolcovej snahe prebudiť ho, je stále v kóme.“ Niečo sa drasticky zmenilo... „Viem to... Cítim to.“ Vnímal zmeny okolo seba, v sebe... a na sebe. Taktiež aj na ostatných draenei, ktorí prežili vrátane Akamu. Zvyšok tábora si taktiež všimol zmeny. Hovorili s nimi stále menej a menej. Dokonca aj Rolc. Spomenul si na jednu udalosť... Keď sa vracal s rybami do tábora, jeden draenei ho zastavil a povedal mu: „Rýb máme dosť. Tieto si zjedz sám. Nechceme aby si manipuloval s naším jedlom, kvôli tvojej chorobe... už nech je to akákoľvek“... Nobundo bol znechutený. „Moje činy nič neznamenajú?!“ Strávil v týchto kopcoch veľa hodín. Pohľad na Zangarmarsh z výšky ho upokojoval. Ticho uvažoval a sústreďoval myseľ na dosiahnutie toho, čo mu bolo odopierané, na dosiahnutie Svetla. No aj toto sústreďovanie mu spôsobovalo bolesť hlavy. V poslednom čase sa mu myslenie vážne zhoršilo. Jeho ramená sa naďalej zväčšovali, a kopytá sa mu začali deformovať. A za celý ten čas, nočné mory... pretrvávali... Po chvíle premýšľania vstal. Vstal pomocou kladiva, ktoré v posledných týždňoch používal ako vychádzkovú palicu. Vydal sa naspäť do tábora. Po pár hodinách dosiahol svoj cieľ, Rolcovu jaskyňu. Zastal pred ňou: „Konečne... iba on môže zvolať poradu, kde by sme riešili nevraživosť ku mne a ostat-“ Nobundo sa zastavil pred vstupom do jaskyne. Zbadal tam Korin, ako leží na zemi. Bola tak zmenená, že už ani nevyzerala ako draenei, ale ako nepodarená napodobenina. Oči mala biele, ramená sa jej zväčšili do obrovskej veľkosti. Miesto kopýt mala dve kostnaté hrbole a z jej chvosta zostala malá vyčnievajúca kosť. Korin sa pozviechala a prisunula sa do Rolcových rúk. „Chcem zomrieť! Chcem zomrieť! Chcem zastaviť tú bolesť!“ Rolc ju chytil pevne. Nobundo rýchlo vstúpil do jaskyne a priblížil sa k ním. „Nebuď hlúpy!“ pozrel sa na Rolca „Nemôžeš ju vyliečiť!?“ Kňaz sa zamračil ma kamaráta. „Skúšal som!“ „Pusti ma! Nechaj ma umrieť!“ Po tejto vete sa z Rolcových rúk vypustila žiara, ktorá upokojila Korin. Po pár sekundách bola Korin úplne pokojná. Schúlila sa do rohu k regálom. Rolc pokývol hlavou, čo znamenalo, aby ju Nobundo zobral von z jaskyne. Uložili ju a neskôr vonku... Rolc sa prísnym pohľadom pozrel na Nobunda. „Urobil som všetko čo bolo v mojich silách. Je to ako keby jej telo a myseľ boli... na dne.“ „Musí byť niečo, čo by mohlo... nejaká cesta k“... Nobundo sa snažil sústrediť svoje myšlienky. „Musíme niečo urobiť!“ Konečne vykríkol. Rolc na chvíľu ostal ticho. „Bojím sa o nich... pre vás... Dostali sme správy z táborov, kde sú ostatní zachránení zo Shattrath, že prechádzajú rovnakými zmenami. Pokúšali sme sa to liečiť no bez úspechu. Tak sme dúfali, že to "odíde", no nestalo sa tak. Naši ľudia sa toho obávajú. Preto musíme prijať opatrenia... inak budeme všetci stratení. Musíme... vás“... Nedokázal dopovedať vetu. „Čo?... Čo to hovoríš? Čo sa stalo?“ Rolc si povzdychol. „Len hovorím... Zatiaľ. Ja... už nemôžem teba a ostatných brániť. A popravde... nie som si istý, či som aj mal.“ Nobundo pocítil trpké sklamanie v priateľovi, v osobe, ktorej dôveroval a ktorý teraz podľahol paranoji ako ostatní. „Škoda slov“... Otočil sa a odišiel. Korinin stav bol čím ďalej tým horši... Nobundo sa čím viac obával rozhodnutia o ktorom Rolc hovoril... A o niekoľko dní... Nobundo, Koric, Estes a Herac sa zhromaždili pred členmi tábora. Na čele bol Rolc, ktorý ich zastupoval ako hovorca. „Nie je to ľahké pre mňa, ani pre mikoho z nás...“ Ukázal rukou smerom k davu za ním. „No členovia všetkých táborov dospeli k záveru. Sme presvedčení, že“... Nadýchol sa: „Tí, ktorí boli postihnutí touto chorobou sa musia oddeliť od zdravých... pre dobro nás všetkých.“ Zúfala Korin so zachrípnutým hlasom prehovorila: „Čo?... Sme... vyhostení?!“ Pred tým ako Rolc mohol niečo povedať, mu Nobundo skočil do reči: „Je to presne tak! Nechcú riešiť naše problémy! Tak preto dúfajú... dúfajú, že nás budu ignorovať!? Proste... chcú, aby sme odišli!“ „Nemôžeme vám pomôcť!“ výkríkol Rolc. „Nemáme tuš“- Korin mu skočila do reči: „a čo bude s Akamom?“ „Akama ostane pod mojím dozorom a starostlivosťou, kým sa neprebudí... AK sa prebudí“ - dodal. „Aké milé od teba.“ Nobundo si so sarkazmom zamrmlal. Rolc pokračoval - „Nemáme tušenie, či je vaša choroba nákazlivá. Vaše ochabnuté fyzické sily a oslabené duševné schopnosti sú len záťažou. Potrebujeme hlavne zdravých draenei na obranu proti orkom. Čo keď nás nájdu? Kto nás bude brániť? Vy? to si nemyslím... A čo keď váš stav sa zhorší natoľko, že... nejako dáte vedieť orkom o nás? Toto všetko sú problémy, ktoré nemôžeme riskovať!“ Nobundo celý pohoršený slovami bývalého priateľa, sa oprel o svoje kladivo. Rolc vystúpil z davu a postavil sa pred Nobunda. Napriek zlému stavu sa narovnal a pozrel Rolcovi do očí. Rolc povedal: „Raz si mi povedal, že ťa zaujíma, či ťa Svetlo trestá svojou mlčanlivosťou za prehru o Shattrath.“ „Dal som všetko za Shattrath! Bol som pripravený zomrieť, aby ste vy mohli žiť!“ „Áno, lenže... nezomrel si!“ „Čo to?! Čo to hovoríš?! Že som dezertoval??!!“ „Ak ťa Svetlo opustilo, muselo to urobiť z nejakého dôvodu“... Otočil sa k davu. Niektorí sa odvrátili, no väčšina nie, čo znamenalo, že s Rolcom súhlasia. Rolc pokračoval - „Tak či onak... myslím, že je čas, aby ste to akceptovali... pre blaho nás všetkých.“ Rolc natiahol ruku a vytrhol kladivo z Nobundových rúk. „A taktiež si myslím, že je čas aby si sa prestal snažiť byť niekým, kým nie si!“
<--- späť na kapitolu 1 | | pokračovať na kapitolu 3 --->


Naposledy upravil/a Mordecay 10.09.2014 v 19:43:02.

Chcete si povídat o World of Warcraft? Připojte se na náš Discord. Rádi vás uvidíme.

Diskuze

Mordecay 19.08.2010 10:44

Bol. Po páde Karaboru utiekol do Shattrath.A nákaza... nie som si istý... vytvorili ju asi orkovia alebo démoni na vyvražďovanie draenei.

Redaktor WoWfan.cz

Zzikzu 19.08.2010 00:10

hmm.. Akama patril k tym co ostali v Shattrath, nebol v Karabore ked ho orkovia dobili? Kto vlastne vytvoril tu nakazu, bol to umysel alebo nejaky vedlajsi efekt? Myslel som ze sa to objasni v knihe Rise of horde, no nie je to tam spomenute.

Pro napsání komentáře musíte být přihlášený.
Přihlásit se
nebo
Zaregistrovat nový účet