Denník kapitána - Finále

• djmetla
• 16.03.2012
• Fan Fiction

Pokračovanie... Začal sa boj. Arthas útočí na Lukaela s napriahnutým mečom a skúša ho mohutným sekom zasiahnuť do ľavého ramena. Neúspešne Lukael bol dosť rýchly na to, aby sa ubránil jeho útoku, tým že zdvihol kladivo pred seba a hlavicou ubrzdil čepeľ smrti. Arthas znova útočí, snaží sa rýchlymi sekmi zasiahnuť telo nepriateľa, do všetkých možných časti. V Arthasovi sa vzbudzuje hnev, každý jeho útok je rýchlejší a rýchlejší. Lukael ma problém udržať sa v defenzíve, odráža každý jeho útok, kladivo lieta zo strany na stranu a bráni svojho nositeľa pred istou smrťou. Arthas prestáva útočiť, a pomaly sa vzdialil od Lukaela. „Zaujímavé! Iný by už padol pred mocou Mrazivého smútku, bojuješ veľmi dobre kapitán. No nie až tak dobre aby si ma porazil. Je ti dúfam jasné, že tento súboj prehráš! Ja budem víťaz a ty porazený!“ „Ďakujem za uznanie, vrah! Ale teraz budem útočiť ja!“ Len čo to dopovedal, už sa vrhal na Arthasa. Kladivo udrelo z boku, no Arthas bol nanešťastie duchaprítomný, vykryl Lukaelov úder, ale mal už problém brániť sa pred ďalšími útokmi. Lukaelov útok teraz smeroval k Arthasovému ramenu no ten urobil rýchly úkrok vzad a čepeľou meča ubrzdil kladivo, tesne pri podlahe. Lukael neváhal ani chvíľu a zabrzdené kladivo už smerovalo k Arthasovej hlave. Zásah! Arthas dostal ohromnú ranu do svojej sánky. A zase zásah! Priami úder do ramena. Arthas klesá na kolená zo sklonenou hlavou a drží si udreté rameno. Lukael sa napriahol a povedal:„Za tvojho otca!“ Zásah! Obrovský uder do Arthasovej sklonenej hlavy od spodku. Po tomto údere sa s obrovským revom zdvihol zo zeme a odletel na dobré štyri metre! Chytá sa za hlavu a upúšťa Mrazivý smútok z ruky. Pomaly sa postavil, no to sa už naň vrhal Lukael. „Za Caer Darrow!“ Zásah do brucha. Arthas sa v obrovskej bolesti prehol a rukami si kryl brucho. „Za mojich mužov a za životy, ktoré si zničil!“ Tento raz sa Lukaelovi podaril veľmi silný úder do Arthasovho chrbta. Bol tak silný, že som počul, ako niečo zaprašťalo. Arthas sa okamžite zosypal na zem. Tvárou k podlahe silno odfukoval. Lukael ho pomaly obišiel a jednou nohou ho otočil na chrbát. Napriahol sa a uprene sa díval Arthasovi do planúcich očí. „Za Sorena a jeho dvoch synov Toma a Roba, za Lordearon a za Svetlo ktoré si urazil!“ Lukaelov útok začal, kladivo sa od jeho chrbta presunulo nad jeho hlavu. „Zomri!“ Arthas rýchlo napriamil ruku a snažil sa zabrzdiť kladivo. Jeho ruka je silou úderu tlačená k jeho tvári. Predsa len sa mu podarilo kladivo zastaviť. Tesne nad Arthasovou tvárou sa hlavica zastavila. Arthas tlači na kladivo, no nemôže ho dostať preč. Načiahol ruku k Mrazivému smútku, a ten sám od seba priletel do jeho ruky. Rýchlo vzpriamil ostrie meča a rýchlym bodom vrazil špičku do Lukaelovej nohy. Bodnica meča prešla chráničom nôh a zabodla sa do jeho stehna. Lukael prestal tlačiť na kladivo a chytil čepeľ ktorá sa mu zasúvala do stehna. Pomaly ju vytiahol a kráčajúc dozadu sa stiahol. Arthas sa pomaly postavil. Kráča k Lukaelovi a udiera ho do tváre. Ďalší úder do brucha a potom do ramena. Lukael je na kolenách. Ďalší úder do ramena a ďalší a ďalší. Kapitán klesá k zemi. Prečo nepoužil svoj meč? Prečo ho nezabil? Arthas pomaly kráča do stredu plošiny. Drží si ruku na hrudi a miestami pokašliava. Otočil sa smerom k Lukaelovi, ktorý leží zmorený na zemi. Krv z jeho stehna vytvorila obrovskú mláku. Zdá sa, že vykrváca! Arthas zdvíha meč nad hlavu a znovu sa dáva do rituálu, chce si z mŕtvych hrdinov urobiť otrokov! Znovu vidím tie čierne blesky, ktoré sa dotýkajú tiel našich padlých bojovníkov. No blížia sa aj k Lukaelovi a celé ho zahaľujú. „Povstaňte rytieri Pohromy! Povstaňte v mene vášho kráľa! A povstaneš aj ty ... Lukael ... spolu s Tirionom budete veliť najmocnejšej armáde na svete, nikto vás nezastaví, nikto vás neporazí vaše duše budú naveky moje !“ "To nie, to nesmie! Nie!" Lukael pomaly vstáva a kľačí. Berie kladivo do oboch rúk a uprene sa díva na Tiriona, ktorý je uväznený v ľadovom obale. Čo to je? Z ľadového obalu vychádza akási obrovská žiara. Ľadový obal puká! Praská ! Tirion je vonku! Rýchlo sa rozbehol smerom k Arthasovi a skáče nad jeho hlavu smerom k Mrazivému smútku. Rýchlim sekom zasiahol Ashbringer čepeľ prekliateho meča a ten sa zlomil. Tirion doskočil na zem. Rituál je prerušený! „Nemožné!“ „Už nikdy viac Arthas, už nikdy viac nebudú životy hltané tvojou nenávisťou!“ Zrazu sa z meča začali uvoľňovať tisícky uväznených duší. Ich väzenie sa skončilo. Zrazu sa objavil duch kohosi dôležitého, súdiac podľa koruny na jeho hlave. „Slobodný, konečne! Je koniec, syn môj. Toto je moment zúčtovania.“ Po týchto slovách som pochopil že ide o kráľa Terenasa, Arthasovho otca, dušu ktorá bola ako prvá uväznená Mrazivým smútkom. Dušem ktoré sa rýchlo zoskupili chytili svojho žalárnika do obrovského víru, v ktorom bol bezbranný. „Povstaňte šampióni Svetla!“ Riekol Arthasov otec a naši hrdinovia sa vrátili do života ako znovu zrodený. Nečakali ani minútu a hneď sa pustili doraziť to monštrum. Sekali, rúbali, bodali a kúzlili. Všade bolo cítiť ich hnev Arthas len nevládne povedal: „Teraz čelí .. lev pred ovečkami a oni sa neboja. ...Neboja sa !“ Po týchto slovách sa vír rozpŕchol a Arthas padol polomŕtvy na zem. Lukael sa k nemu priblížil a zodvihol mu korunu. Odhodil ju a stisol Arthasove ústa do dlane. „Možno že som prehral súboj Arthas, ale víťazstvo je naše, teraz ti venujem darček na odchod do pekla!“ Lukael sklopil oči a hlavicu kladiva priložil na jeho hruď. „Za nich Arthas, pocíť ich bolesť!“ Pustil Arthasové ústa a položil obe ruky na hlavicu kladiva. Zrazu sa z Lukaelových rúk začalo šíriť svetlo do Artasovho tela, z každej jeho rany prenikali lúče Svetla a Arthas sa zmietal v agónii. Kričal a snažil sa pohnúť preč, no nešlo to. Lukael náhle otvoril oči a pozrel sa na kráľa Terenasa, ktorý stál za ním a jedna jeho ruka bola na Lukaelovom ramene. Postavil sa, a hlboko sa pred duchom kráľa uklonil. Pomaly sa otočil a odkráčal k Tirionovi. „Lukael odveď mužov tu je naša práca skončená.“ „Ano Highlord.“ Lukael sklonil hlavu na znak súhlasu a povedal mužom aby sa vrátili dole k armáde. Keď už posledný z nich opúšťal plošinu, Lukael sa zastavil a díval sa do prázdna. Taktiež duch kráľa chytil Arthasa a pomaly si ho zdvihol k sebe podopierajúc mu hlavu. Arthasove oči zrazu prestali zahaľovať svetlo-modré plamene. Díval sa do otcových očí prstami ruky chytil kráľa za jeho priesvitné brnenie. „Je toto koniec .... otec ?“ Spýtal sa Arthas priam až úbohým hlasom. „Na koniec, žiaden kráľ nevládne naveky, syn môj.“ „Vidím len .....temnotu ....pred ...sebou.“ Po týchto slovách klesla Arthasová ruka na zem a z posledným výdychom Kráľ Lichov skonal. Lukael už na plošine nebol. Len o niečo neskôr potom než som si to všimol, priletel akýsi trpaslík na gryfónovi a zobral ma na pevnú zem. Posledné čo som na plošine videl bolo Arthasove mŕtve telo, nad ktorým stál duch jeho otca spolu s Tirionom. Dole sa chlapi radovali a spievali. Toľko radosti som ešte nikdy nevidel. Príslušníci Hordy aj Aliancie, všetci sa radovali ako jedna veľká rodina. Zabudli na nevraživosť voči sebe bratsky sa objímali a podávali si ruky. Keď sa dole vrátil aj Tirion, všetci utíchli. „Bojovníci Hordy, bojovníci Aliancie tento deň je váš! Zlo bolo zničené, strach bol porazený, už nikdy viac nepostihne naše srdcia, spravodlivosť vyhrala!“ Zdvihol sa obrovsky radostný pokrik a rinčanie zbraní. Tirion zdvihnutou rukou utíšil dav. „Taktiež by som vám chcel predstaviť mocného bojovníka a hrdinu Lukaela, z ktorého sa stal nový Lightbringer! Prosím poď k nám!“ Lukael vystúpil z radu a postavil sa čelom k Tirionovi, podali si ruky a otočili sa smerom k armáde. „Ďakujem Highlord. Chcem len povedať že nie som tu jediný hrdina. Pretože vy všetci ste hrdinovia, človek či ork, tauren či elf, trpaslík či trol, nezáleží na tom kým ste, nezáleží z akého kmeňa či klanu alebo krajiny pochádzate. Ide o to, kým vo svojich srdciach ste, dnes ste dokázali, že vaše srdcia majú dosť sily, odvahy i viery ochrániť dobro tohto sveta pred zlom, dnes ste dokázali že sloboda a spravodlivosť nie sú veci, ktoré by mali byť zavrhnuté, dnes ste získali naše víťazstvo!“ Lukael a Tirion pozdvihli svoje zbrane do vzduchu a ich príklad nasledovala celá armáda. Radosť a víťazné pokriky sa sto násobili, vo vzduchu cítim víťazstvo. O týždeň neskôr.. Armáda krusády sa presunula do Valiance Keep, mnohé državi v Northrende boli posílené armádou Svetla. Chystáme sa na presun do Southshore. Konečne sa vrátime domov. Spravodlivosti bolo učinenej za dosť! Po tom ako sme opustili bojisko som sa spýtal Queltara kto im pomohol? Kto boli tí záchranci, ktorí priviedli mojich mužov do bezpečia pred mrazivým wyrmom? Odpoveď ma zarazila. Bola to posádka prieskumníkov od Hordy. Na ich čele bol orkský šaman prezívaný Armageddon (myslím, že to v preklade znamená koniec sveta), vraj to pomenovanie dostal ešte ako malý. Keď raz videl padať hviezdy na oblohe veľmi sa preľakol, rozbehol sa k starému šamanovi a povedal mu že prichádza koniec sveta. Starý šaman sa samozrejme zasmial nad jeho neznalosťou a takto ho pomenoval. Mladého orka učil a vychoval z neho ďalšieho šamana. Zhodou náhod som Armageddonovi zachránil život, keď ho raz prepadli v Arathi Highlands. Odviezol som ho spolu s Bjornom do osady Hammerfall kde sa oň postarali. Od vtedy túžil po tom aby mi splatil svoj dlh. Keď už sme pri Bjornovi taktiež sa vracia do Southshore, konkrétne do jednej trpasličej základne na juhovýchode Hillsbradu. Bola mu udelená hodnosť a správa nad touto základňou. Armáda spolu s Tirionom sa vracia do Lordaeronu. Činnosť krusády ešte nekonči. Tirion chce znovu obnoviť naše územie, očistiť pôdu od nákazy a vytlačiť nemŕtvych z našej zeme. Stromy a pôda v okolí Light’s Hope Chapel boli uzdravené druidmi. Zdá sa že Taureni a Elfovia prišli na to, ako sa zbaviť nákazy. Bol mi udelený tabard Lightbrigera z rádu striebornej ruky a Tirion ma menoval protektorom Svetla. Vraciame sa domov. O mesiac neskôr – posledný zápisok ... Vrátili sme sa do Southshore. Je vydrancované Lukael je zdrvený. Podľa správ od špehov na mestečko zaútočila Sylvanas z vojskom forsakenov a úplne ho zničilo, obyvatelia boli pobití alebo zmenení na nemŕtvych. Mŕtvoly sme spálili a za mestom sme roztiahli stany. Večer som požiadal o vstup do Lukaelovho stanu. Lukael bol veľmi smutný, žiaľ chytil jeho srdce nad tým čo videl. Povedal mi že vtedy keď bol ranený Arthasovým mečom, počul v hlave jeho hlas. Hovoril mu o Southshore a o Sylvanas, hovoril mu nech sa podvolí jeho moci a môže vykonať svoju pomstu nad krivdami, ktoré práve pácha. Neveril mu a ani nesmel, to monštrum muselo zomrieť. Miesto toho sa sústredil a hovoril k uväznenému Tirionovi. Povedal mu, aby poprosil Svetlo o posledné požehnanie, aby mu dalo silu vymaniť sa z jeho ľadových pút a tak sa aj stalo. Spýtal som sa ho čo videl v tej prázdnote keď sme odchádzali ? Lukael zdvihol hlavu a na jeho tvári sa objavil úsmev. „Videl som Sorena a jeho synov Toma a Roba, ďakovali mi za ich oslobodenie, boli tak šťastní a vtedy som sa cítil šťastný aj ja. Potom ich duše pokračovali v ceste s ostatnými a ja verím že sú v nebi.“ Po týchto slovách vošla do stanu osoba v plášti. „Kto si ?“Spýtal sa Lukael neznámeho cudzinca. Cudzinec si dal dole veľkú kapucňu a poodhalil nám jeho tvár. Bol to Tirion! Lukael mu podal ruku a spýtal sa ho: „Tirion čo tu robíš tak neskoro ?“ „Lukael musíš ísť so mnou, A’dal ťa chce vidieť!“ A’dal? Čo by chcel A’dal od nás? Lukael si obliekol svoju zbroj a vzal si aj kladivo. Do stanu vošiel akýsi krvavý elf v červeno-zlatom plášti. Súdiac podľa toho plášťa šlo o mága. „Toto je Aurélius, vytvorí portál ktorý nás prenesie do Shattrath City, mesta kde nás A’dal očakáva.“ Tirion sa otočil k elfovi a prikývol. Ten v momente začal kúzliť. Zrazu sa pred nami objavila zmes akejsi energie a vytvorila sa priezračná bublina. Tirion sa poďakoval elfovi a zmizol v bubline, za ním nasledoval Lukael a za ním elf. Len tak, tak že som to stihol aj ja. Len čo som vystúpil z bubliny, portál sa uzavrel. Ocitli sme sa v Terrace of Light je to obrovská katedrála v ktorej sídli A’dal, má štyri vchody a jeden veľký otvor na samom vrchu katedrály, odkiaľ vychádza A’dalové Svetlo k tým, ktorí ho potrebujú. Je to naaru ktorý je veľký predstaviteľ svetla, je veľmi starý a múdry je to duchovno-svetelná bytosť. Len čo sme sa poklonili, všetky východy sa uzavreli. Až na jeden, ten na samom vrchu. A’dal začal hovoriť jeho dobrotivým hlasom: „Nebojte sa, nezavolal som vás preto aby som vás väznil, dopočul som sa že sa znovu vrátil Lightbringer a že je späť aj jeho moc!“ Tirion vystúpil a pokľakol. „Áno, mocný A’dal, hľa, Lukael je tým, ktorému bola zverená moc Lightbringera, tak ako Utherovi pred ním.“ „Vstaň Tirion ja nie som ten, pred ktorým musíš kľačať.“ Tirion sa postavil a pomaly sa zaradil k nám. „Lukael. Príď bližšie, rád ťa poznávam.“ Lukael pomaly pristúpil k A’dalovi a uklonil sa. „Lukael mám pre teba dar za tvoju odvahu, ale najprv musím prejsť k dôležitejšej časti. Bude ti odobratá moc Lightbringera a bude vrátená späť svojmu majiteľovi.“ Všetci sme sa zarazili, Tirion pristúpil a povedal: „Múdry A’dal potrebujeme silu Lightbringera! Pomôže nám chrániť obyvateľov Azerothu v zlých časoch!“ „Nie, to isté urobil Uther! Bol naozaj veľkým hrdinom a dobrým človekom, ale nepochopil to, že moc, ktorá mu bola daná bola určená len na to, aby ukončil tyraniu a zverstvo, ktoré páchali orkovia na iných rasách. Hneď po tom ju mal vrátiť späť, no on ju spútal v týchto kryštáloch a a nechal si ju pre seba. Po tom čo bol zabitý sa táto moc stratila, svet kde démoni páchali zlo potreboval túto moc, a strážca nemal dosť sily pretože ju kedysi dal Utherovi. Démoni boli zastavený, ale bolo príliš veľa obetí a príliš veľa krívd bolo spôsobených.“ Všetci sme pochopili vážnosť A’dalových slov. „A kde je ten strážca? Prečo si nepríde po svoju moc ?“ Spýtal sa Lukael. Zrazu sme uvideli ako nejaké svetlo zostupuje z výšky k nám. Až sa postavilo pred A’dala, ktorí povedal: „Toto je jeden zo strážcov ktorí chránia svety pred zlom.“ Svetlo pomaly ustávalo a nám sa vybavili nejasné obrysy postavy. Tento strážca bol odetý v akomsi brnení z ktorého sálalo svetlo, jeho hlava bola zakrytá kapucňou tak temnou, že mu nebolo vidieť do tváre. Z jeho chrbta vychádzali vlnky svetla, a tak povediac vyzerali ako krídla. V rukách držal meč ktorého čepeľ bola z tmavo čierneho kovu. Načiahol ruku a otvoril dlaň. Lukael pochopil čo od neho strážca chce. Pomaly podal kladivo do jeho ruky. Strážca ho uchopil a prikývol na znak poďakovania. Pustil kladivo a v momente presekol hlavicu mečom. Obrovský záblesk nás ožiaril a my sme si museli zakryť oči. Keď sa nám zase vrátil presný zrak, strážcov meč žiaril ako ta najjasnejšia hviezda. Strážca sa vzniesol nad zem, roztvoril krídla a vztýčil meč nad hlavu. Opäť ho pohltilo svetlo a bol preč. „Teraz ti môžem dať môj dar Lukael. Staneš sa jedným zo strážcov, budeš bdieť nad Azerothom. Tento osud ti bol predurčený, preto ti bolo dané tvoje meno. Podobne sa nazývajú všetci strážcovia. Lebo vravím ti príde čas, keď tvoja odvaha bude viesť iných, aby čelili blížiacej sa hrozbe. Prijmeš môj dar?“ Lukael sa otočil k nám a podišiel k Tirionovi. „Highlord Tirion ako sa mám rozhodnúť, viem že teraz by som vás opúšťať nemal.“ „Synak, viem že nás čakajú ešte dlhé a tvrdé časy, ale k čomu tu sme ak nie preto aby sme svet urobili lepším pre ďalších? Prijmi A’dalov dar určite sa ešte stretneme, náš svet zmietaný nepriateľstvom a hnevom potrebuje takých ako si ty ! “ „A čo ty Quel’tar? Čo si o tom myslíš?“ „Kapitán poznám Vás, viem že Váš odchod bude pre nás ťažký, ale taktiež viem, že mnohý budú nasledovať tvoj príklad a tak urobia svet Azeroth lepším!“ „Dobre teda, Quel’tar dokonči tento denník a uschovaj ho na mieste, kde si ho môžu prečítať všetci, aby nerobili chyby, ale nech sa poučia, ak dobro činíš, dobro sa ti aj vráti.“ Po týchto slovách Lukael prijal A’dalov dar a navždy zmizol vo svetelnej žiare. Spolu s Tirionom sme čistili krajinu od Pohromy a nákazy. Z časti sme obnovili Andorhal a iné mestá. Tento denník uchovávam na bezpečnom mieste v Stormwindskej tajnej knižnici, kde bytosť dobrého úmyslu, dvere vždy nájde.

Koniec

<--- späť na 14. časť |

---

Naspäť do sekcie Povídky
Chcete si povídat o World of Warcraft? Připojte se na náš Discord. Rádi vás uvidíme.