In the Shadow of the Sun, 1. kapitola

http://media.wowfan.cz/uploaded/lorthemar-logo

 

Povrch Lor'themarovho stola nebol viditeľný pod tými všetkými papiermi, ktoré boli na ňom nahromadené. Správy, úradné listy, rozkazy a zoznamy rozmiestnené na kopách, ktoré už dávno sa nesnažil utriediť. Všetky z nich súviseli s krátkou, ale brutálnou vojnou o Quel'Danas a Slnečnú Studňu. Ani jeden z nich nebol v jeho mysli.

 

V ruke držal jedinú neotvorenú obálku. Zapečatená fialovým voskom a znakom veľkého oka, symbolom Dalaranu. Zdalo sa, že vyčítavo na ňho pozerá, pripomimajúc mu všetky podobné listy, ktoré už dostal a zlikvidoval. Roztrhol pečať a vybral úhľadne zložený pergament. Lor'themar rozpoznal rovný, dôkladný rukopis ozdobujúci stranu.

 

Arcimág Aethas Sunreaver v poslednej dobe niekoľkokrát požiadal o audienciu s regent lordom, avšak Lor'themar ho úmyselne ignoroval. Od udalostí z Quel'Danas sa zúfalo snažil zabudnúť na zvyšok sveta, no uvedomil si, že časom by sa svet k nemu vnútil. 

 

Lor'themar povzdychol a oprel sa o kreslo. Tento list bol oveľa stručnejší ako jeho predchodcovia. Tentokát, Aethas nepožiadal, ale jednoducho uviedol dátum a čas jeho príchodu. Lor'themar prebehol palcom pozdĺž tvrdého okraju papiera. Mal jasnú predstavu o tom, čo Aethas šiel navrhnúť, ale ešte si nebol istý ako chcel odpovedať.

                                                             

* * * * *

 

Lor'themar si nebol istejší v myšlienkách ani v deň keď Aethas si naplánoval príchod. Ako kráčal cez Sunfury Spire k prednej sále, kde sa mal arcimág objaviť, zastavil ho Halduron, ponúkajúc mu malý balík mäkkej karmínovej vlny. Lor'themar si ho vzal a spomalil, keď sa rozprestrel, hľadiac na kráľovského, zlatého fénixa – hľadiac na vestu Mesta Silvermoon.

 

"Nie," povedal stroho, strkajúc odev späť k priateľovi.

 

"Mal by si ho nosiť," Halduron naliehal.

 

"Čo na tom záleží?" odpovedal, kráčajúc vpred. "Ktokoľvek v službách Silvermoonu to môže nosiť."

 

"Je to symbol postavenia" Halduron zvolal po ňom. "Ty si hlava postavenia." Mal by si preto aj tak vyzerať.

 

"Som regent pán," povedal Lor'themar, pokračujúc v odchádzaní. "Nie kráľ."

 

"To nie je vtip, Lor'themar. Vyzeráš ako jeden z Farstrider."

 

Lor'themar zmrzol v polovičke kroku.

 

"Ja som Farstrider," odpovedal oveľa prudšie ako zamýšľal.

 

"Bol si Farstrider." Halduron si povzdychol. "Už nikdy nemôžeš byť opäť Farstrider, Lor'themar. Vieme to už naisto."

 

Lor'themar uklonil hlavu a zhlboka sa nadýchol.

 

"Budeme meškať, Halduron."

 

Kráčal ďalej a po chvíľke pauzy začul Halduronove kroky na podlahe za ním, nasledujúc ho.

 

Rommath ich už očakával v sále, opierajúc sa ťažko o svoje žezlo a neprítomne hľadel smerom na  vzdialenú stenu.  Pozrel sa na Lor'themara a Haldurona keď vstúpili, blikot nesúhlasu prešiel naprieč jeho tvárou, ale otočil sa zase bez slova. Boli časy kedy by viedol spory proti Lor'themarovej voľbe prezentovať sa ako ako ranger oveľa agresívnejšie než Halduron, avšak teraz už nie. Napriek tomu ako často bol Rommath tŕňom v oku, Lor'themar teraz mohol nájsť iba ľútosť v  srdci pre mága. Kael'thasova veľká zrada si vzala najväčšiu daň z jeho najvernejšieho zástancu.

 

Vzduch pred nimi sa ligotal, vyžarujúc fialovú farbu - nezameniteľný znak tajomnej mágie. O chvíľu neskôr zhluk modravo bieleho svetla rozsvietil sálu a pred nimi sa zhmotnil Aethas. Vyrovnal sa, oprášil si róbu a Lor'themar si nemohol pomôcť, ale všimol si, ako hlúpo Aethas vyzeral. Elegantná sýto-fialová mágska tkanina od Kirin Tor sa vôbec nehodila s jeho medenými vlasmi a odmietla správne dopadnúť na štíhlu postavu. Z jeho listov – a z klebiet tretej osoby - Lor'themar pochopil, že Aethas je idealistický, ale chytrý a príliš mladý na pozíciu, ktorú si v Dalarane vybudoval. Potom zase, väčšina starších sin'doreiských mágov bola mŕtva. Nakoniec, Lor'themar pripustil, že Aethasova ctižiadosť je dobrá vec. Aspoň niekto z nich mal stále nádej.

 

"Vitaj doma, arcimág Sunreaver," oznámil.

 

Aethas vrhol úsmev. "Ďakujem ti, Pán Theron," odpovedal a milostivo sa poklonil. "Kiež by som sa sem vracial."

 

"Samozrejme," Lor'themar diplomaticky odpovedal. "Tvoja korešpondencia ma oboznámila s účelom tvojej návštevy. Prejdime tadiaľto, moji poradcovia a ja si vypočujeme tvoju žiadosť."

 

Bežne by ich Lor'themar zaviedol do majestátnej rokovacej haly na severnom konci paláca. Bola to pôsobivá komnata navrhnutá presne pre tento účel. Predsa len, deň bol jasný a obzor ostrý ako úlomok skla. Cez prieplav bolo vidno ten ostrov. Lor'themar si takmer prial, aby nikdy viac neuvidel Quel'Danas, takže miesto toho ich zaviedol do výklenka na východ od hlavného dvora s výhľadom na klenuté a zatienené strechy Mesta Silvermoon. Sadli si a Aethas začal.

 

"Som tu kvôli veciam maximálnej dôležitosti – ktoré znepokojujú nás všetkých. Som si úplne istý, že ste si vedomí prečo sa Kirin Tor premiestnil do Northrendu."

 

"Malygos, áno," odpovedal Lor'themar. "Čo to chceš?"

 

Aethas potriasol hlavou. "Sila a hrozba modrej letky sú oveľa väčšie ako sme si spočiatku mysleli. Chcem formálne schváliť našu účasť na spolupráci s Kirin Tor. Je nevyhnutné, aby mágovia Quel'Thalasu a Dalaranu znova spolupracovali, tak ako sme to robili dlhé roky v minulosti."

 

"Nie."

 

Aethasa začalo dráždiť, zamračenie sa prehĺbilo v kútoch ústach a medzi obočím. Hlas nesúhlasu nebol Lor'themarov. Obracajúc sa k rečníkovi povedal, "Opýtal som sa regent pána. Nie veľkého magistra."

 

Rommath sa zasmial tak trpko, že to až znelo ako kašeľ. "Nuž teda, nech regent pán ráči rozhodnúť, či som vhodný k rozprávaniu."

 

"Trúfam si tvrdiť, že si rozhodne vypočujeme tvoj názor," povedal Lor'themar zakrývajúc ironický tón najlepšie ako mohol. "Pokračuj a povedz čo máš."

 

Rommathove oči sa leskli dokonca aj v tak  presvetlenej miestnosti, ktorá mala stlmiť ich žiaru. Aké veľkorysé od teba, Lor'themar," odpovedal, nespúšťajúc zrak z Aethasovej tváre. Jeho hlas znel ako hlas stočeného hada: slabý, prudký a nebezpečný.

 

"Poslala ťa sem Modera s príkazom než si odišiel, Aethas? Znieš ako keby si to nebol ty. Tvoje slová prekypujú jej falošnou diplomaciou. Aspoň že sa neopováži sem vkročiť. Má toľkoto rozumu. Predpokladám, že by som mal byť vďačný za drobné láskavosti."

 

"Modera so mnou súhlasí v týchto záležitostiach," Aethas odpovedal odmerane, vyhýbajúc sa Rommathovej návnady.

 

"Modera súhlasí s tebou," Rommath uvažoval, "alebo skôr ty súhlasíš s ňou, pretože pochybujem, že by poslali teba v ich mene k nám, ak by si mal polovicu rozumu."

 

"Sakra, Rommath." Aethasova trpezlivosť praskla. "Môžeš povedať niečo užitočné, než len osobné urážky?

 

"Si zaslepený," Rommath odpovedal vyrovnane a istotne. "Vzali si priveľký kúsok a teraz musia čeliť Malygosovi a Arthasovi. Majú strach a to by aj mali mať. Potrebujú pomoc mimo svojej vlastnej moci – a ku komu sa vždy obrácali vo veciach týkajúce sa tajomnej mágie? Ó áno, k nám. Členovia Kirin Tor budú hore-dole prisahať, že si pre nich nepostrádateľný, že tvoje zručnosti sú nedoceniteľné. V okamihu, keď sa staneš nevyhovujúci, budeš zlikvidovaný. Rommath pohol hlavou na stranu, nepostrehnuteľne mykajúc jedným uchom a jeho oči dopadli najprv na Haldurona, potom na Lor'themara. "Opýtaj sa ich. Vedia. Ale nie až tak dobre ako ja."

 

| pokračovať na 2. kapitolu --->

Diskuze

Gustafa 12.02.2012 19:15

super na tuhle povídku jsem se těšil

Pro napsání komentáře musíte být přihlášený.
Přihlásit se
nebo
Zaregistrovat nový účet